! UZ BOLO ! Ako bolo v Rumunsku

29.08.2009 21:25

 

    Plán, ktorý vznikol na prvom Ružomberskom výlete niesol názov výlet do Rumunska. Chceme sa pri mori okúpať a naspať na Slovensko. Dohodli sme sa na dátume 15-22 august 09, nejaké drobnosti čo, kto a aké náradie zoberie.

Fotky z Rumunska

 

    Pätnásteho ráno sme sa stretli na Bielom Potoku u Jana odkiaľ sme vyrazili smer BB, ZV, až na prechod Šahy. V Hungárii sme sa dostali na platenú cestu prvej triedy po ktorej sme šli asi 30km, až k pumpe, kde sme si mohli konečne kúpiť MATRICU. Viem sa dohodnúť viacerými svetovými jazykmi no tu som musel pristúpiť na posunkovú reč a ukázať nervóznej pani na palcoch stojan číslo 3, 1x matrica, na papierik napísať číslo SPZ kvôli diaľničnému poplatku, potom mi ešte niečo rozprávala maďarčinou no nechápačky, pomedzi to ako som sa jej snažil vysvetliť, že platím kartou vybavovala ďalších zákazníkov a keď videla že za mnou stoja ešte štyria taký motáci ako ja len kývla rukou a ďalej ťukala do kasy. Ďalej sme frčali po diaľnici až na hranice Rumunska do Nadlaku, kde žije kolónia Slovákov. Bolo to veľmi príjemné, keď na nás niekto zakričal z auta nazdar Slováci. Tu sme prespali. Pri večernej návšteve mestečka sme natrafili na svadbu, kde hrali slovenské ľudové pesničky, na ktoré sa chytil Ivo a vyspieval si krabiu koláčov. Po ceste naspäť nás odviezli miestni autom na ubytovňu. Boli veľmi radi, že vidia svojich rodákov. Príjemný zážitok

    Ráno smer Arad po novučičkej asfaltke až do Devy, kde sme na Peťove odporúčanie zašli pred divnú pozemnú lanovkou, ktorá šla na miestny kopec s hradom. Po nastúpení do vesmírnej kajuty člen Jano od údivu opakoval „to je prdel, ty koňo“ haha. Z hora bol krásny výhľad na Devu.

    Ďalej smer východ až na Scoreiu, kde začína krásny prechod Transylvániou až do Pitesti. Na tento úsek odporúčam vyhradiť si celý deň, pretože je tu toho dosť čo pozerať. Opis ako to tam vyzerá si nechám na dlhé zimné večery.

    Po prejazde zemou drakulu sme našli penzión. Majiteľ nás v pohode ubytoval, no spýtal sa či nám nebude vadiť prebiehajúca oslava, ktorá bude hlučná do rána. Ivo s tým moc nesúhlasil (že sa potrebuje v kľude vyspať) no prehlasovali sme ho a ostali. Večer sme popíjali a zrazu ku nám prišiel jeden zo zábavy a ponúkol nás šampanským na oslavu krstín, hneď nato sme automaticky Anne Márii Titi (tak sa volá malé kasňa z oslavy) hodili do vena 100 rumunských levov a tým odštartovali riadnu slovensko-rumúnsku oslavu krstu. Domáci nosili džbány plné vín, koláče atď...dokonca sme nahovorili majiteľa aby z internetu pustil slovenské odrhovačky od Elánu. Paradoxne najväčší disko lev, trhač parkiet a zabávač bol Ivo, ktorý ešte pred pár hodinami nesúhlasil s hlučným penziónom, kto by si to o tebe bol pomyslel :-).

    Ráno po dúškoch čistej vody a šálkach kávy sme vyrazili smer Bukurešť a Constanta. V prístavnom meste sa nám po niekoľkých hodinách konečne podarilo nájsť privát. Dano a jeho obrovské kufre zabrali pol záhrady a tak sme chvíľku naťahovali majiteľove nervy a nacvičovali parkovanie. Po raňajkách sme sa vydali na vysnívané more, kde humorista Dano bojoval s požičaným krokodílom. Pri večernej prechádzke si majiteľkin pes vytypoval Ivovu nohu a poriadne si kusol, odvtedy bol Ivo besný :-).

    V Constante prebiehali búrlivé debaty kam pôjdeme ďalej, prstom na mape (poniektorý v nose) sme blúdili od Ukrajiny cez Bulharsko, Rusko, Čiernu Horu atd.. Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme popri pobreží do mestečka Pomorie v BG.

    Tam začala pravá dovolenka, perfektné ubytko, pláže, mesto, atrakcie...Motorky sme mali zaparkované za plotom jedného panelákového domu. Prvá malá nehoda sa stala, keď pohryzený Ivo zabudol vystrieť bočák a odparkoval svojho Trandáka až na padákoch (žeby tá besnota?). Škoda, že som mu išiel hneď pomáhať dvíhať, mohli sme mať pekné fotky J...Našťastie sa nič nestalo, a boli sme v klude, až do noci kedy Ivo vyskočil z postele a trielil cez celý byt až na balkón, že počuje húkať elektronické zámky, ktoré sme mali ja a Peťo aktivované na motorkách (Ivova besnota dosiahla vrchol). Všetci zažívali šoky a pocity bezmocnosti, že prídeme o motorky. Z balkóna sme nikoho nevideli. Dano čoby agent 007 ostal skovaný na balkóne a asi za 20 minút voľakoho videl ako sa obšmieta okolo motoriek. Či to bol náhodný chodec, alebo potenciálny zloduch úž nezistíme. Na druhý deň, sme pre istotu  vybavili prízemnú garáž. Ďalšiu noc sme paranoidne počúvali každé šuchnutie až zrazu vyskočil Jano, že počuje tlmený zvuk húkajúcej zámky v garáži (Jano priznaj sa, že si niečo ťažké na večer zjedol?) a samozrejme nikoho nikde.

    Po dvoch krásnych dňoch pri mori sme ráno vyrazili smerom Sofia. Po ceste sa nám stala ďalšia malá nepríjemnosť, keď nejaký Mongol s nemeckými značkami nacúval do Danovho stromčeka a prevalil ho na druhú stranu. Mongol chcel zdrhnúť, no zastavili a zadržali sme ho. Akcia ako z filmu. Chytro sme zdvihli stromčeka, ktorý mal tú výhodu, že ostal visieť na veľkých plechových kufroch s gumenými chráničmi. Našťastie bolo všetko OK. Mongol sa ospravedlnil a išiel preč. Za chvíľku Peťo vraví „kukli ste aj druhú stranu?“ (tú do ktorej nabúral, nie tú na ktorú motorka spadla). No a problém na svete, mongolove BMW zacúvalo rovno do smerovky ktorá praskla. Dano sa nadýchol a v sekunde vymenoval všetky biblické mená, až sa mi dalo smiat :-) . Daľšia naša reakcia bola, dobehneme ho a znovu zastavíme. Naskákali sme na stroje a trielili každý čo mohol. Ani neviem ako sme spravili 70km. Jano a jeho honda frčali 220 a tak dobehol mongola ako prvý. Našťastie sa stretli na prejazde cez mýto, kde ho mohol bezpečne odstaviť. Vypýtali sme si euráče za zničenú smerovku a poslali ho preč.(pre zaujímavosť v Louise stoji smerovka 10€ a v Styxe 30€). Po mučivých 850km sme boli niekde za Belehradom v Srbsku, kde sme zložili unavené telá na miestnej pumpe v malom lesíku za reštauráciou. Mne osobne sa na uteráku spalo celkom v pohode čo sa o Petovi a Adke povedať nedá, kedže spali na Danovej celte a zakrytý boli s Janovou motoplachtou.

    Posledný deň sme frčali, čo karburátor stíhal, domov. Po celej ceste sme stretali hliadky, našťastie protiidúci vodiči nám o nich vždy dali vedieť.

    Celkovo sme sa zdržali 8dní, prešli 3200km, spálili 160 litr. benzínu, videli 4 krajiny, nafotili 3Gb fotiek, natočili 15Gb filmu, utratili 400€,  vystriekali pol spreja na reťaz, zodrali 2mm pneu a 1x zmokli.

Filip K.